Číslo: H_000389_SK
Autor článku: Tóth, Imre
Názov článku: Vzájomný vplyv miesta pestovania a typov lesov v záplavovej oblasti dolného Dunaja.
Zdroj: Erdészeti kutatások, Az Erdészeti Tudományos Intézet [ERTI] közleményei, 1958. 1.-2. szám, p.77 – 159, Mezőgazdasági Kiadó, Budapest, 1958.
Viď celý článok:
Kľúčové slová: záplavová oblasť dolného Dunaja, lesné hospodárstvo, miesto pestovania, druhy lesov, krajina
Autor popisuje charakteristiky a geografické osobitosti záplavovej oblasti dolného Dunaja až po Drávu so zameraním na charakter záplavovej pôdy, rozlohy záplavových oblastí, výskytu a druhov lesov a podobne. Od ústia rieky Sió po líniu Baja-Báta sa zachovalo množstvo mŕtvych ramien, kde sa kvôli močariskám nevybudovali hrádze, čím sa pôvodné lesy zachovali. Táto oblasť má svoje osobitosti z hľadiska miesta pestovania, ako aj z hľadiska spôsobu hospodárenia. Medzi zvláštne hodnoty patrí veľká produkcia rastlín, šľachtené topole v okolí mesta Baja, nádherné porasty duba letného slavónskeho a orecha čierneho pri Mohácsi, bohatá fauna na celom úseku dolného Dunaja. Charakteristiky miesta pestovania: živé a neživé súčasti pôdy, zásoby vody, podnebie, vplyv mikroklímy veľkých vodných plôch, vzájomný vplyv rastlinných spoločenstiev, opakované škody zapríčinené prírodou, zvieratami a človekom. Autor dokumentuje zloženie pôdy (tab. 22) a konštatuje, že v lužných lesoch sú zrážky menej dôležité ako zdroj vody inde (tab. 23). Naopak, je nutné analyzovať záplavy z hľadiska množstva zaplavenej vody, výskytu záplav, výšky vody počas záplav a podobne. Cenné informácie je možné získať ak na 2-3 týždne vyslaný pracovníci skúmajú tesne po záplavách okrem spomenutých charakteristík aj nánosy bahna. Pre výskumné účely majú zmysel len záplavy väčšie ako 750 cm s výskytom priemerne každé 3 roky. Autor ďalej popisuje najdôležitejšie požiadavky na tvorbu rastlinných spoločenstiev. Pre hospodárske účely sú zaujímavé tie spoločenstvá, ktoré môže človek ovplyvniť a zmeniť. Rozdeľuje typy hospodárskych lesov na triedy a vplyv Dunaja na tvorbu lužných lesov. Autor v piatich bodoch uvádza návod a vysvetlenia zalesňovania na dolnom Dunaji a dokumentuje výskyt rakoviny kôry topoľa a feruli sadlerovej v hospodárskych častiach lužných lesoch. Avšak, v menšej miere sú postihnuté aj iné dôležité druhy drevín, hlavne hubami a baktériami.
Najväčšie škody spôsobujú menšie záplavy v zime (v mraze) ale škody na živej prírode spôsobujú zase letné záplavy. Miera škôd závisí od množstva a výšky vody, trvania záplav a obsahu kyslíka vo vode. Škody spôsobujú zvieratá aj človek aj víchrice. Autor ďalej popisuje druhy možných škôd vplyvom záplav a víchric. Záplavy majú aj blahodarné účinky, lebo vďaka nánosom bahna a väčšiemu množstvu vody dochádza k intenzívnejšiemu rozmnožovaniu a rastu rastlín. Na záver autor popisuje funkciu kvality pôdy a jej vplyv na rastlinstvo a výťažnosť hospodárskych drevín, vplyv spodných vôd a terénu na výskyt stojatých vôd, potrebu regulovať odvodnenie v závislosti od porastu, vhodnosť druhov rastlín (najmä hospodárskych) pre stojaté a tečúce vody lužných lesov, potrebu sledovania rastlín, prírodných zmien, záplav a škodcov, nutnosť analýzy pôdy v prípade problémov s porastom, pri zmene druhu drevín, pri zalesňovaní nie lesnej pôdy.