Číslo: H_000387_SK
Autor článku: Babos, Imre
Názov článku: Výskum miesta pestovania agátu v lesnom hospodárstve v oblasti Homokhát medzi riekami Dunaj a Tisa.
Zdroj: Erdészeti kutatások, Az Erdészeti Tudományos Intézet [ERTI] közleményei, 1958. 1.-2. szám, p.3-58 Mezőgazdasági Kiadó Budapest 1958.
Viď celý článok:
Kľúčové slová: miesto pestovania, zmena druhu dreviny, obnova výrubu, typ krajiny
V lese Kunpeszér došlo v rokoch 1922 až 1936 k zmene druhu dreviny z dubového a topoľového lesa na agátový. Zmena mala ekonomické dôvody, nakoľko odvoz dreviny bol veľmi nákladný, pričom agát sa dal zhodnotiť v akomkoľvek množstve. V rámci výskumných úloh sa hľadali odpovede na otázky: - aký typ pôdy je vhodný na pestovanie agátu, - ako určiť čas výrubu a odstránenie koreňových mládnikov v závislosti od miesta pestovania a výšky porastu, - určiť vzájomné vplyvy a miesta s primárnymi a sekundárnymi rastlinnými spoločenstvami, - určiť podobné potenciálne ekologické skupiny typov pôdy, vhodné pre agát, - či je vhodné zmeniť druh dreviny z dubu na agát. Autor popisuje jednotlivé skúšky typov pôdy a miest pestovania, postup prípravy pôdy pre založenie agátového lesa, chemické rozbory pôd. Získané údaje autor uvádza v tabuľkách. Popisuje chyby pri príprave pôdy, negatívny vplyv obsahu sódy v pôde a smlzu kroviskového a ochranu pred ním. V otázke výšky stromov agátu konštatuje, že výška rastu závisí od mnohých faktorov a popisuje niektoré.
Záverom možno konštatovať, že na mieste dubového lesa pri priaznivej bilancii vody v pôde sa agátu darí. V prípade, že voda stojí, rozmnožuje sa smlz kroviskový. Nie je vhodné meniť pôvodný dubovo-topoľový miešaný les (dnes už vyskytujúci sa na malých rozlohách) na agát v lesnom hospodárstve v oblasti Homokhát medzi riekami Dunaj a Tisa. Súhrn.
1. Hlboká orba zabezpečí dobrý rast dreviny len na začiatku vďaka preskupeniu humusu nižšie do pôdy, ale nezaručí rovnomerný rast neskôr, hlavne keď bol zvolený nevhodný druh dreviny.
2. Ak pôda nie je vhodná pre agát, žiadne pravidelné hnojenie nepomôže k jeho rýchlemu a rovnomernému rastu, minimálne pre prvú generáciu.
3. Biologická horná výška až po 10 rokoch rastu ukazuje vhodnosť miesta pestovania.
4. Ak dochádza k degradácii pôdy, rast drevín sa spomaľuje. Ak dochádza trvalému spomaleniu rastu stromu a zároveň aj nárastu priemeru kmeňa, strom dospel na výrub.
5. Každé miesto na pestovanie vie na určitý čas zabezpečiť neprerušený rast drevín. Tento čas prestavuje zároveň čas výrubu.
6. Ani jeden agátový les nevie využiť úplne potenciál miesta pestovania. To je možné len ak agát je miešaný s iným vhodným druhom dreviny.
7. Len tam bola úspešná zmena druhu dreviny na agát, kde kvalita agátových stromov spadala do I. a II. triedy.
8. Požiadavky na miesta pestovania agátového porastu sú jasné a pri zakladaní lesov využiteľné.
9. Pri vyššej úrovni vody (140 cm) je lepšie pestovať miešaný porast dub a topoľ spolu s agátom.
10. Smlz kroviskový vyžaduje podobné podmienky ako miesto pestovania pre miešaný les dubovo-topoľový. Viď bod 9. Ochrana pred jeho rozšírením je používanie hlbokej orby a sadenie tieň zabezpečujúcich druhov drevín.
11. Na rast agátu veľmi vplýva prostredie a mikroklíma. Vhodná pôda môže z časti kompenzovať nevhodné prostredie a mikroklímu. Veľký význam majú korytá, ktoré zabezpečujú dobrý rast agátu.
12. Dobrý vývin agátu ovplyvňuje prostredie, ale ešte viac menší počet stromov na plochu, kedy sú stromy mohutnejšie, čo sa dá zabezpečiť miešaním s iným druhom dreviny. Najhodnotnejšie agáty majú označenie „V”.