Číslo: H_000390_SK
Autor článku: Bánky, Gyula
Názov článku: Hodnotenie zalesňovania pustého údolia v oblasti Tarna.
Zdroj: Erdészeti kutatások, Az Erdészeti Tudományos Intézet [ERTI] közleményei, 1958. 1.-2. szám, p.161 – 190, Mezőgazdasági Kiadó, Budapest, 1958.
Viď celý článok:
Kľúčové slová: pustý, zakladanie lesa, miesto pestovania, spustnutie, údolie v oblasti Tarna
Skúmaná oblasť je ohraničená hrádzou na potoku Tarna-Hagony, potokmi Tarna a Laskó, pohorím Mátra, hrádzou na Zagyve a pod Tarnaszentmáriou hrádzou na Tarne a Tarnóca. Viď obrázok 61. V tabuľke 35 sú uvedené obrábané plochy a obce, a eróziou napadnuté plochy s rozdelením do troch skupín. Skupina I.- najexponovanejšia erózia, II.- menej exponovaná, III. nižšie položené záplavové plochy. Spustnutie jednotlivých plôch je výsledkom v rozdieloch poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Autor popisuje druh a vlastnosti pôdy, výskyt a charakter zrážok a podnebie v skúmanej a okolitej oblasti a vplyv na spustnutie poľnohospodárskych a lesných plôch. Autor analyzuje príčiny spustnutia oblasti a konštatuje, že najväčší vplyv na odštartovanie erózie pôdy má človek so svojim hospodárením, t.j. výrub lesov na strmých svahoch, nadmerné vyťaženie pastvín, nesprávne poľnohospodárske zásahy a pestovanie nevhodných rastlinných kultúr. Vzájomným pôsobením nesprávneho poľnohospodárstva a používania nevhodných plôch na poľnohospodárstvo na plochách u nás a v zahraničí, kde niekedy rástla vyspelá kultúra, dochádza k spustnutiu oblasti Tarna, ale aj iných oblastí. Veľké spustnutie lesov a porastov v oblasti Tarna, neustále zabahnenie korýt potokov, pravidelné nežiaduce nánosy, premena údolí Siroki a Terpesi na močiare, časté záplavy a neprimeraný výrub, upútali zraky kompetentných na tento problém (obr. 62-68). Bola snaha túto oblasť, ale hlavne vodou neustále vymývané plochy zalesniť (tabuľka 37). Preto prebehla výsadba stromov v nasledovnom zložení: 90% agát, 8-10% borovica čierna, 1-2% dub a dub cerový. Boli tiež vybudované hrádze, zábrany proti nánosom atď. (obrázok 69).
Návrhy:
1. Všetky lesy v záplavovej zóne treba znárodniť.
2. Zakázať používanie pastvín.
3. Čím skôr je nutné spustnuté plochy zalesniť borovicovým a listnatými kríkmi na spevnenie pôdy.
4. 10 typov nevhodných, rýchlorastúcich krov treba čo najskôr nahradiť hodnotnejším porastom, teda pôdu spevňujúcimi stromami.
5. Čím skôr treba začať spevňovať skalnaté erodované stráne.
6. Bukové a miešané dubové lesy s rozumným hospodárením treba zachovať, nakoľko spĺňajú svoje úlohy. Dokonca sa odporúča ich rozširovanie a obnova sadením so semiačok za účelom ťažby v budúcnosti.
Na zastavenie spustnutia pastvín je potrebné:
1. Ihneď zastaviť neobmedzené pasenie zvierat.
2. Prispôsobiť veľkosť stáda ku ploche pastvín.
3. Treba zaviesť pasenie po častiach a nechať dorásť trávu 30-40 dní, prípadne dosadiť vyšliapané plochy. Takýmto spôsobom bude výnos trávy vyšší.
4. Na horských pastvinách je zakázané pásť ovce.
5. Hrebene kopcov a strmé stráne treba zalesniť a zakázať na nich pásť.
6. Zvyšok pastvín treba vypratať a zatrávniť.
7. Treba vyriešiť napájadlá.
8. Vymyté miesta treba spevniť dvojitou hrádzou z konárov, alebo z kameňov, prípadne betónovou hrádzou.
9. Zalesnené spustnuté a vymyté plochy treba oplotiť, kým ochranný porast nedorastie do požadovanej výšky a bude spĺňať funkciu ochranného pásma.
10. Je potrebné stráne spevniť vysadením agátu, okraje lesov vysadiť javormi, brestom hrabolistým a divou hruškou, ochranné pásmo vytvoriť z gledíčie trojtŕňovej a 40-50% spustnutých plôch vysadiť borovicou čiernou.